Báseň o breze

Autor: Kristína Zakuciová | 20.1.2011 o 0:40 | (upravené 23.1.2011 o 10:23) Karma článku: 3,58 | Prečítané:  266x

Moja milá briezka, Ty si len stojíš a všetok môj bôľ vidíš.

Moja milá briezka,
Ty si len stojíš a všetok môj bôľ vidíš.
Nikdy nič nepovieš, možno sa len v duši zasmeješ,
čo nás obyčajných ľudí stále niečo trápi a smúti.

Čo sa smeješ? Veď si ako my, pravidelne meníš odevy,

v zime holé ruky máš, na jar zelené lístky obliekaš,
no predsa si stále taká istá,
tichá a skromná.

V tom sme si asi rozdielni,

keď neustále narážame na akési steny,
nevieme pokojne sedieť, spať, tak ako Ty dokážeš celé dni,
len tak stáť.

Chodíme po cestách pokrivených,

zatiaľ kým Ty stojíš pevne na tých rovných.
Netreba Ti pôvab , krásu umelú,
veď v jeseni vieš očariť aj tú najpyšnejšiu ženu.

Ach, briezka moja najdrahšia,

hoci si tu stojíš sama,
vedz, že Ta budem potrebovať,
keď moju dušu nebude mať kto opatrovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

ŠPORT

Šupler: Keď sme boli v céčku, každý chcel ísť na MS. Dnes je situácia iná

Je ešte skoro, vraví Šupler o hráčoch do 18 rokov.

DOMOV

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

Uplynulo 21 rokov od smrti Remiáša.


Už ste čítali?