Báseň o breze

Autor: Kristína Zakuciová | 20.1.2011 o 0:40 | (upravené 23.1.2011 o 10:23) Karma článku: 3,58 | Prečítané:  287x

Moja milá briezka, Ty si len stojíš a všetok môj bôľ vidíš.

Moja milá briezka,
Ty si len stojíš a všetok môj bôľ vidíš.
Nikdy nič nepovieš, možno sa len v duši zasmeješ,
čo nás obyčajných ľudí stále niečo trápi a smúti.

Čo sa smeješ? Veď si ako my, pravidelne meníš odevy,

v zime holé ruky máš, na jar zelené lístky obliekaš,
no predsa si stále taká istá,
tichá a skromná.

V tom sme si asi rozdielni,

keď neustále narážame na akési steny,
nevieme pokojne sedieť, spať, tak ako Ty dokážeš celé dni,
len tak stáť.

Chodíme po cestách pokrivených,

zatiaľ kým Ty stojíš pevne na tých rovných.
Netreba Ti pôvab , krásu umelú,
veď v jeseni vieš očariť aj tú najpyšnejšiu ženu.

Ach, briezka moja najdrahšia,

hoci si tu stojíš sama,
vedz, že Ta budem potrebovať,
keď moju dušu nebude mať kto opatrovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Ešte v marci robil v obleku kliky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

ŠPORT

Expert: Sagan je ako rocková hviezda cyklistiky

MS môže pokojne vyhrať aj sedemkrát, myslí si.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?