Rany v prstoch, rana v hlave, rana uprostred... rany sú všade, je mi jasné že ľudská bytosť je len z tkaniva, svalov, kože, ale aj z tej najtenšej vrstvy z, pocitov . Ach ,ako ľahko sa natrhnú a vytvoria dieru .
Aj tá najmenšia vytvorí priamy zásah a z tej rany začneš krvácať neprestajne a dlho...Koľko takých trhlín máme v sebe a niektoré sa len veľmi pomaly hoja iné zas hnisajú. Niekto má a iný nie varovací signál predísť priamym zásahom. Môj je jasný a značný, veľmi vie potlačiť moju osobnosť a stiahnúť do úzkosti, ale práve on spôsobí bolesť a rany druhým. Je to však podstatné , aby som sa mohla vrátiť ku svojej podstate a nahliadnuť do podstaty iných a rôznych vecí.
Mám ten svôj svet, imaginárny plný protichodných vecí, nerozumejú mu viacerí, ale veď ako môžu, keď len ja viem tú prapodstatu môjho konania a pocitov. Hrám mnoho hier ale vždy len tá jedna je základná, tá ktorá sa mení na melodrámu veľmi často a sprevádza ju hudba, muzika môjho šťastia, pádu, sebaklamu a vyjasnenia.
Želám si (Vám) , aby všetky rany spôsobené mojím svetom sa čo najrýchlejšie zahojili, pokryli novou vrstvou pocitov, lebo naozaj môj svet nestojí za skazu ostatných svetov, ktorý má každý z nás...