Báseň o breze

Autor: Kristína Zakuciová | 20.1.2011 o 0:40 | (upravené 23.1.2011 o 10:23) Karma článku: 3,58 | Prečítané:  237x

Moja milá briezka, Ty si len stojíš a všetok môj bôľ vidíš.

Moja milá briezka,
Ty si len stojíš a všetok môj bôľ vidíš.
Nikdy nič nepovieš, možno sa len v duši zasmeješ,
čo nás obyčajných ľudí stále niečo trápi a smúti.

Čo sa smeješ? Veď si ako my, pravidelne meníš odevy,

v zime holé ruky máš, na jar zelené lístky obliekaš,
no predsa si stále taká istá,
tichá a skromná.

V tom sme si asi rozdielni,

keď neustále narážame na akési steny,
nevieme pokojne sedieť, spať, tak ako Ty dokážeš celé dni,
len tak stáť.

Chodíme po cestách pokrivených,

zatiaľ kým Ty stojíš pevne na tých rovných.
Netreba Ti pôvab , krásu umelú,
veď v jeseni vieš očariť aj tú najpyšnejšiu ženu.

Ach, briezka moja najdrahšia,

hoci si tu stojíš sama,
vedz, že Ta budem potrebovať,
keď moju dušu nebude mať kto opatrovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slováci majú stále móresy sedliakov. Chcú bývať vo vlastnom

Vlastniť dom nie je pre Nemca status bohatstva. Skôr sa pozerá na to, či mu vlastné bývanie nebude na príťaž.

KOMENTÁRE

Flexibilná solidarita podľa Bašternáka

Hrozba migrácie je dobrý dôvod zomknúť sa a oplotiť.


Už ste čítali?